Predstavujem si, že odpoveď by znela nejako takto: majú pre mňa zmysel, pretože robia nielen môj životný priestor krajším a znesiteľnejším, a možno ma jednoducho baví práve to polievanie a presádzanie, práca spojená so staraním sa o to, čo ma teší. A asi len málokto by kričal, že aj napriek tomu sú kvety nezmysel, akési panské huncútstvo, ktoré nepotrebujeme, a ktoré chceme až vtedy, keď nás nič iné netrápi.
Aj preto (a pre pár iných dôvodov – okej, možno len fakt rada kreslím kvety!) som zvolila pre tohtoročný vizuál FRAJu práve rastlinné prvky a farby, ktoré ich pripomínajú. Zároveň som hľadala detaily, ktoré evokujú zmyslové prežívanie či jeho absenciu, napr. výraznú čiernu ako tmu alebo kombináciu mäkkých, oblých písmen a písmen s výraznými hranami.
Chcela by som totiž, aby sme zostrili zmysly. Aby bodliak nebol iba bodliak, ale to leto, kedy sme si po dlhej prechádzke opatrne odliepali bodliaky z teplákov. Aby sme si spomenuli na chuť kvetu ďateliny, ktorý sme nesmelo ochutnali, alebo na vôňu orgovánov v predzáhradke u starej mamy. Na to, o koľko je krajšia ulička pri námestí, keď rozkvitnú sakury. Na upokojujúci zvuk šelestu stromov.
Chcela by som, aby sme zostrili zmysly. Aby sme dokázali opäť vnímať kultúru nielen ako akúsi záhadnú entitu, ktorá tu vždy bola, ktorej sa vždy niekto kdesi v rohu z nejakého záhadného dôvodu venuje, ale ako príležitosť pre vytváranie priestoru na všetko to, na čo nám už v bežný deň neostal čas, a čo zároveň tak veľmi potrebujeme. Na vôňu novej knihy či čerstvo namaľovaného obrazu, na novú hudbu, ktorá nás roztancuje tak, že si spotené vlasy musíme vyžmýkať nad umývadlom, na jedlo, ktoré sme nikdy neochutnali, ale práve v tejto chvíli sme nabrali odvahu. Pretože v skutočnosti máme zmysel pre umenie úplne všetci – stačí trošku viac zostriť zmysly. (A prísť na FRAJ!)
Nicol Hochholczerová
